Komunikácia kontroverzných tém (príklady – 2. časť)

Treba ich izolovať (žiak mieni asociálov, Rómov, homosexuálne orientovaných jedincov,…) od slušných ľudí…

Otázky do diskusie:

Skúsme pouvažovať nad tým, či by spoločnosti prospela izolácia akejkoľvek komunity na okraj spoločnosti.
Viete povedať, kde a akým spôsobom vznikali prvé rómske osady na území dnešného Slovenska, čo bolo ich príčinou vzniku? Ako dovtedy žili obyvatelia týchto osád a prečo sa museli vyčleniť zo spoločnosti, aké boli ekonomické, politické, spoločenské dôvody na to, aby boli odsunutí do daných lokalít.

Akou formou prebiehala následná integrácia počas druhej polovice 20. storočia, prípadne ako prebieha dnes, kvôli čomu sa vlastne spoločnosť snaží integrovať obyvateľov týchto osád, komunít? Prečo je pre spoločnosť prospešné, ak sa snaží integrovať do bežného
života napr. asociálov, bezdomovcov, ľudí žijúcich na území štátu, resp. krajiny bez dokladov totožnosti? Aké riziká plynú pre spoločnosť pokiaľ sa nebude o týchto ľudí starať (zdravotné, sociálne, ekonomické dôvody), čomu môže spoločnosť predísť, ak sa títo ľudia úspešne integrujú a budú jej plnohodnotnou súčasťou? Aké predsudky a stereotypy môžu vzniknúť u osôb, ktoré žijú v segregovaných osadách voči občanom z radov majority? Do akej miery je eliminácia kontaktu s životom majority príčinou segregácie?

Tento systém aj tak nefunguje, treba ho zrušiť a všetkých tam hore pozatvárať!

Otázky do diskusie:

Ak je podľa Teba zlý systém, čo by si v ňom zmenil, aby sa žilo lepšie? Máš pocit, že riešiť veci silou a represívnymi opatreniami je cesta, ktorá
zaručí, že bude spoločnosť lepšia? Ako by si teda hodnotil/a politickú situáciu vo Venezuele, resp. v KĽDR, ktorá používa praktiky, ktoré spomínaš? Vedel/a by si vymenovať krajiny, štáty, ktoré už prostredníctvom tohto zriadenia fungovali a ako bol daný režim v krajine úspešný? Skúsme ZSSR, Rumunsko počas vlády Nicolae Ceausescu, Argentínu v 70-80-tych rokoch minulého storočia, Španielsko v období Frankovho režimu, prípadne Československo v 50-tych rokoch 20. storočia…, aby sme nemuseli pre príklady ďaleko…

Aké opatrenia by si navrhol/la, aby sa systém zriadenia, v ktorom momentálne žijeme, pretransformoval do požadovanej, prípadne ideálu bližšej podoby tak, aby sa nepopreli základné princípy a hodnoty, na ktorom je naša spoločnosť vystavaná. Ako ty sám/sama aktívne prispievaš občianskou aktivitou na zlepšení súčasnej situácie? Môžeš urobiť viac? Čo konkrétne? Zapojil sa niekto v tvojom okolí do petície, pôsobí v nejakom občianskom združení či neziskovej organizácii prostredníctvom ktorej môže ovplyvňovať spoločnosť, resp. poukazovať na konkrétne skutky tých, ktorých konanie posudzuje? Do akej miery je táto možnosť aktivizácie spoločnosti umožnená občanom takých krajín, kde je prostredníctvom politickej moci potláčaná demokracia a sloboda slova?

Načo im je desať detí, keď sa o nich nevedia ani postarať…

Otázky do diskusie:

Skúsme sa na problematiku pozrieť optikou tých, ktorí tých desať detí majú a žijú v podmienkach, ktoré sme už opísali. Z koľkých detí podľa vás pochádzajú rodičia týchto desiatich detí? Aké mali podmienky na vzdelanie, osobný rozvoj, pracovné príležitosti? Umožnila im spoločnosť využívať plnohodnotne infraštruktúru krajiny (elektrina, voda, plyn, cesty, školstvo, zdravotníctvo, sociálny systém, rekvalifikácia)? Do akej miery môžeme hovoriť o tom, že sú daní jedinci determinovaní prostredím, do ktorého sa narodili a do akej miery ho môže jednotlivec prekonať, kam ho až spoločnosť – občania SR „pustia“. Je možné vymaniť sa zo sociálnej pasce bez pomoci majority, ekonomicky silnejšieho obyvateľstva, aktívnejšej politiky štátu? Existuje predpoklad, že je pôrodnosť naviazaná na ekonomickú prosperitu rodiny, spoločnosti? Koľko detí majú migranti z krajín tretieho sveta? Rómovia zo sociálne znevýhodneného prostredia? A na porovnanie, koľko detí má generácia, ktorá vzišla z tohto prostredia a úspešne sa adaptovala a integrovala do spoločnosti? Koľko detí má následná generácia týchto úspešne integrovaných občanov? Aká je stratégia prežitia v rámci biológie (kvalita vs. kvantita v počte živonarodených
potomkov)?

Potrebujeme tu politika, čo konečne spraví poriadok!

Otázky do diskusie:

Skúsme sa zamerať na pojem poriadok, resp. slovné spojenie spraviť poriadok. V akom kontexte ho používajú zväčša politici? Ktorí politici to sú? Ako si predstavujú jeho realizáciu? Ako by pravdepodobne prebiehala realizácia tohto úmyslu v praxi, pokiaľ by boli pri moci? Kde by sa to zastavilo, kto všetko by nakoniec mohol byť tým, kto bude považovaný za pôvodcu a príčinu „neporiadku v krajine“? Aký výsledný efekt sa v spoločnosti dostaví pokiaľ budeme realizovať riešenie poriadku prostredníctvom napr. búrania chatrčí v osadách len preto, lebo nie sú postavené v súlade so zákonom? Prípadne ako by na spoločnosť vplývalo, pokiaľ by bol poriadok vo vlakoch zabezpečený prostredníctvom
svojvoľne organizovaných hliadok konajúcich v rozpore so zákonom, prípadne proti vôli dopravcu?

Viete mi na základe historických udalostí priblížiť, ako prebiehala realizácia podobných úmyslov v niektorých krajinách? (Španielsko, Argentína, krajiny strednej Ameriky, Kambodža, Rumunsko,…) Aké dôsledky sú pre obyvateľov danej krajiny, resp. tohto politického zriadenia?

…veď aké obrovské peniaze idú cigánom, žijú iba z dávok, a potom, že nie je na zdravotníctvo alebo diaľnice…

Otázky do diskusie:

Čo sú podľa teba obrovské peniaze, skús definovať, čo už možno považovať za obrovské peniaze? Skúsme to teraz porovnať s rozpočtom SR na jeden rok, viete, aký je približne rozpočet SR na jeden kalendárny rok, kde sú zahrnuté všetky výdavky, ktoré platí štát? Viete aj vymenovať, za čo všetko platí štát, aké služby to sú a v akej výške sa pohybujú? Skúste teraz odhadnúť, koľko minie štát na dávkach všeobecne. Viete aj jednotlivé typy dávok vymenovať? Viete približne povedať, koľko je Rómov na Slovensku? Koľko z nich pracuje a koľko je asi poberateľmi nejakej dávky?

Skúste sa teraz zamyslieť, aká by bola asi suma za jednotlivé dávky, ktorá by bola približne určená pre Rómov. Pokiaľ by sme ju teda mali porovnať napríklad s celkovými výdavkami rozpočtu, koľko by to asi bolo približne percent? Koľko eur sa podľa vás rozkradne vinou korupcie na Slovensku? Kde najmä tá korupcia prebieha, kto sú jej najčastejší protagonisti? Skutočne si ešte myslíte, že najmä vinou Rómov nemá SR ešte dostavané diaľnice? Sú dávky pre Rómov tým dôvodom, prečo je u nás zdravotníctvo prípadne školstvo v takom stave, v akom sa momentálne nachádza?

…veď aj tak v nich nehovoria pravdu, robia z ľudí ovce, vlastnia ich oligarchovia a tí tak manipulujú verejnosť… vyrábajú politikov, ktorí im potom ulievajú peniaze z rozpočtu… (reakcia na objektivitu súkromných a verejnoprávnych médií)

Otázky do diskusie:

Podľa teba sa prostredníctvom médií, ktoré majú konkrétneho vlastníka manipuluje verejnosť. Teda je podľa tvojich slov nemožné, aby sa v televíznych novinách, denníkoch alebo týždenníkoch, prípadne v rádiách, ktoré sa venujú aj spravodajstvu, objektívne informovala verejnosť…? Kde vyhľadávaš správy o dianí na Slovensku alebo vo svete ty? Na základe akých kritérií selektuješ to, čo sa ti ponúka? Ktoré komunikačné kanály preferuješ? Čo považuješ za dôveryhodný zdroj? Skúsme sa teraz zamyslieť nad médiami a ich možnosťou účelovo manipulovať s predkladanými informáciami (obraz, zvuk, video…). Ako je možné filtrovať správy, ktoré sa nám ponúkajú prostredníctvom médií, sociálnych sietí tak, aby sme oddelili dôveryhodné informácie od tých, ktoré možno považovať za účelovo manipulujúce?

Do akej miery sa zaoberáš informačným zdrojom autora článku, fotky, videa, ktoré sa ti predkladá, prípadne je pre teba smerodajný údaj aj to, kto je samotným autorom danej informácie? Vieš si overiť na základe faktov účel, za ktorým bolo dané médium zriadené a aké je jeho poslanie? Uspokojíš sa iba s čítaním nadpisov, alebo máš chuť dočítať článok do konca, aby si sa o danej téme dozvedel viac? Sú pre teba hodnotné, prípadne smerodajné aj informácie, ktoré sa vyskytujú aj v prípadnej diskusii pod článkami, videami na internete? Sú sociálne siete jediným zdrojom informácií, alebo máš tendenciu pre získanie kvalitných a ľahko overiteľných informácií čerpať vedomosti aj z odbornej literatúry, prípadne iného, rovnako kvalitného, zdroja?

Ak chceš byť za každých okolností dobre informovaný, nestačí byť iba na sociálnej sieti, prípadne sedieť s uchom nalepeným na „alternatívnom rádiu“. Jedinou cestou, ak nechceš byť ty sám manipulovaný, je ochota kriticky myslieť a svedomito pristupovať k výberom informačných zdrojov tak, aby si sa v budúcnosti k svojim názorom a postojom mohol kedykoľvek s hrdosťou prihlásiť.

 

Ivan Moravčík

Mohlo by Vás zaujímať

Ľutujeme, v tejto kategórií sa nenachádza žiaden článok