„Radikalizácia sa vždy prejavuje agresívnym konaním“ Dôsledok mýtu: Pracovníci prvej línie môžu ignorovať varovné signály, pretože nevidia fyzické alebo výrazné agresívne správanie. Realita: Postupujúca radikalizácia
„Len chudobní alebo sociálne znevýhodnení mladí ľudia z nepodnetného prostredia sa radikalizujú“ Dôsledok mýtu: Pracovníci prvej línie môžu buď hľadať vinníka v rodine alebo naopak,
„Extrémizmus sa týka len problémových alebo antisociálnych detí“ Dôsledok mýtu: Pracovníci z prvej línie môžu prehliadnuť jedincov, ktorí nevyčnievajú negatívnym správaním, ale pritom sa začínajú identifikovať
Dá sa s problémom radikalizácie niečo robiť? Samotná deradikalizácia je zložitý a časovo náročný proces s neistým výsledkom. Napríklad, u spomínaného Andersa Breivika je zatiaľ neúspešná. Avšak,
Čo je radikalizácia? Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vymedzuje radikalizáciu ako „proces získavania, osvojovania a narastajúcej akceptácie ideológie, ktorá je v rozpore s demokratickými princípmi a
Z rôznych nami realizovaných workshopov so žiakmi na Slovensku vyplynulo, že mladí ľudia preferujú jednoduché vysvetlenia a rázne riešenia komplexných problémov. Väčšinou je to dôsledkom
Za procesom radikalizácie je kaleidoskop faktorov, vytvárajúcich „nekonečné množstvo individuálnych kombinácií“. Ranstorp (2016) medzi základné primárne faktory radí: individuálne sociálno-psychologické faktory (napr. vylúčenie, strach, hnev);
Človek sa extrémistom, či už pravicovým alebo ľavicovým, nerodí. Život jednotlivca formuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú intenzitu či charakter prijímaných extrémistických myšlienok. Na vznik extrémizmu