V tejto časti Vám ponúkame najčastejšie prezentované názory, postoje, stereotypy a predsudky, s ktorými sme sa stretli. Spolu s nimi Vám však ponúkame aj určitý návod, resp. spôsob, ako komunikovať s dotyčným žiakom. Nie je to univerzálna cesta ako docieliť v komunikácii požadovaný finálny efekt, no prostredníctvom postupných krokov v komunikácii s dotyčnou osobou sa Vám budeme snažiť vytvoriť priestor, ktorý Vám umožní zistiť dôvody, ktoré dotyčnú osobu k danému názoru vedú, intenzitu strachu, resp. obáv, ktorými je determinovaná, a taktiež aj jej motiváciu, s ktorou je pri riešení situácie spätá.
Aj tak sa im nechce robiť, sú leniví, berú iba dávky a nič nerobia… (žiak reaguje na príslušníkov rómskej menšiny)
Skúsme si predstaviť problém optikou Róma. Predstav si, že si sa narodil do rodiny, ktorá žije na okraji spoločnosti v osade, kde netečie voda, zdrojom elektrického prúdu je autobatéria, v miestnosti 4x4m žije – spí 10 ľudí a okolo teba takmer nik nepracuje, takmer všetci poberajú dávky v hmotnej núdzi, invalidné alebo starobné dôchodky a podobne.
Otázky do diskusie:
Aké vzory si vypestuje dieťa, ktoré nepozná nič iné iba sa postaviť v určitý deň v mesiaci ku okienku na pošte a pozorovať, ako dá teta matke, otcovi do ruky peniaze? Myslíš si, že také dieťa nie je determinované svojím bezprostredným okolím, nevypestuje si určité návyky a nehľadá vo svojom živote iba tú zaužívanú a osvedčenú cestu, ako sa dostať k peniazom? Je pravda, že všetci Rómovia nechcú pracovať, resp. nepracujú? Kto z vás už videl pracovať Róma? Pri akej práci ste ich videli, čo si myslíte, že dokážu robiť, aký druh práce je pre nich charakteristický a v akej sfére ich už v rámci pracovného života nevidíme? Skutočne sú to iba tieto práce? Poznáte napríklad stredoškolsky alebo vysokoškolsky vzdelaného Róma? Myslíte si, že naozaj existuje pracovná pozícia, na ktorú by už nespĺňali kritéria? Existujú v našej spoločnosti príklady, kedy sa pracovné miesto obsadilo nižšie kvalifikovaným občanom nerómskeho pôvodu ako Rómom, ktorý plne zodpovedal kritériám výberového konania, či mal dokonca vyššiu kvalifikáciu?
V následnej komunikácii by mali nasledovať príklady zo života a praxe, úspešní absolventi, odborníci v danej oblasti, verejne činní a známi ľudia… Je to teda o tom, z akého prostredia daní jedinci pochádzajú, limity vytvárame segregáciou, nevhodným spôsobom vzdelávania a absenciou terénnej sociálnej práce. V kombinácii s predsudkami a stereotypmi o daných jedincoch, kedy sa na začiatku ich pracovnej kariéry môže stať, že sa stretnú s odmietaním a neumožnením začleniť sa do pracovného života na základe ich osobnostných a vzdelanostných predpokladov, tak môžeme u určitej časti z nich vytvoriť pocit bezmocnosti, averziu, znechutenie a následné odmietanie pracovať. Časť z nich následne emigruje a iba určitá skupina z celkového počtu je schopná dlhodobou a systematickou prácou nájsť v budúcnosti uplatnenie v pracovnom živote.
Veď kto by vedľa nich býval, robia iba „bordel“… (žiak používa rétoriku príznačnú pre radikálov – asociálni paraziti a pod.)
Skúsme si najskôr definovať pojem bordel, čo si predstavuješ pod pojmom bordel? Dobre, teraz sa skúsme pozrieť na príčiny vzniku toho stavu, čo myslíte, čo ho spôsobuje, aká je príčina daného stavu, pretože bordel je už len dôsledok! Výborne, pokiaľ by sme mohli teda zhrnúť a kategorizovať príčiny toho, prečo je niekde bordel, tak sú to najmä tieto dôvody… Rodičov a susedov si nevyberáme, môže sa teda stať, že máme za susedov ľudí, ktorí z objektívnych príčin znepríjemňujú život svojmu okoliu.
Otázky do diskusie:
Ak sme teda už postavení pred danú situáciu, čo môžeme robiť preto, aby sme eliminovali, resp. znížili na čo možno najnižšiu úroveň spôsob, akým sa prejavujú daní jedinci v našom okolí? Aké máme reálne možnosti ovplyvňovať situáciu pokiaľ si už vyžaduje intervenciu inštitúcií, ktoré majú riešenie daných situácií v kompetencii? Viete mi povedať ktoré to sú a aké majú právomoci? Akou formou ich môžeme osloviť, za kým by ste šli, pokiaľ by bolo nutné riešiť situáciu týmto spôsobom? Pokiaľ budeme musieť riešiť už vzniknutú situáciu, myslíte, že nám stojí za námahu pôsobiť aj preventívne, aby sa daná situácia neopakovala? Môžeme vplývať na tých, ktorí žijú v danej rodine tak, aby sme prostredníctvom výchovy, vzdelávania a integrácie umožnili tým, ktorí budú v kontakte s týmito jedincami v budúcnosti nadobudnúť lepšie, kvalitnejšie susedské vzťahy? Čo ak budú potomkovia takej rodiny niekedy aj tvoji susedia? Prípadne susedia členov tvojej rodiny? Stojí za námahu riešiť situáciu teraz, alebo opätovne až vtedy, keď sa problém znásobí a má dopad na ďaleko viac jedincov, rodín, štvrtí obcí a miest?
Migrantov tu nik nechce, nepotrebujeme ich, berú našim ľuďom prácu!
Otázky do diskusie:
Skúsme sa pozrieť na migráciu z pohľadu benefitov a rizík pre danú spoločnosť. Viete vymenovať štáty, krajiny, ktoré podporujú imigráciu? Ktoré štáty alebo krajiny boli, resp. sú na emigrantoch doslova závislé? Akú pridanú hodnotu so sebou migrácia pre danú spoločnosť prináša? Samozrejme, migrácia so sebou nesie aj riziká, vieme ich vymenovať? Akým spôsobom môžeme predchádzať vzniku jednotlivých rizík pre pôvodné, ale i nové obyvateľstvo, čo by sme nemali podceniť? Ako docieliť, aby bola migrácia pre všetkých zainteresovaných (pôvodní obyvatelia a migranti) prospešná? Ako by ste vedeli pomôcť vy v tom, aby sa migranti úspešne integrovali do spoločnosti? Ako zabezpečiť, aby sa následné generácie imigrantov neocitli na okraji záujmu spoločnosti a nerástlo sociálne napätie v jednotlivých štvrtiach, mestách, či oblastiach krajiny?
Vravíš, že migranti berú našim ľuďom prácu, v ktorých prípadoch je tomu tak? Pokiaľ má zamestnávateľ problém nájsť zamestnanca z radov občanov SR z rôznych dôvodov (nekvalifikovaná pracovná sila, neochota cestovať, nízke ohodnotenie, nedostatočná pracovná disciplína, vysoká fluktuácia) tak má dve možnosti, presunúť výrobu do inej krajiny alebo zamestnať pracovnú silu z tretích krajín. Ako má ale zamestnávateľ postupovať v takom prípade, ak nie je možné presťahovať podnik, organizáciu mimo územie SR, nakoľko poskytuje službu pre obyvateľov SR (zdravotníctvo, turistický ruch, služby verejno-prospešného charakteru ako odvoz a likvidácia odpadu a pod.)? Máš pocit, že by bolo lepšie, aby daná služba radšej neexistovala, ako by mal jej realizáciu vykonávať imigrant? Aké by boli dôsledky zrušenia danej služby pre obyvateľov SR (dosah na zdravotníctvo, dane, rozvoj služieb poskytovaných pre imigrantov ako jazykové kurzy, budovanie infraštruktúry a pod.)? Aké benefity môže priniesť SR práve zamestnanie imigrantov (vzdelaný ľudský kapitál, rozvoj služieb, rast zamestnanosti, dane a odvody do SP a ZP…)
Kto v skutočnosti nechce migrantov? Kto ich naopak víta? Je viac výhod ako nevýhod v otázke prijatia migrantov, ktorí tu budú žiť a pracovať? Pomenuj rozdiely, ktoré súvisia s prácou migrantov, ktorí síce pracujú v inej krajine, no za prácou dochádzajú zo svojej domovskej krajiny (tam, kde aj reálne býva) a tými, ktorí pracujú a žijú v danej krajine. Koľko občanov SR takto pracuje v zahraničí?
Radšej by našich (občanov SR) mali zamestnať…
Otázky do diskusie:
Vravíš, že by mali firmy zamestnať radšej našich občanov… ktorých? Predstav si, že si majiteľ stavebnej alebo strojárskej firmy a potrebuješ rozšíriť svoje podnikanie. Chceš zamestnať približne dvadsať, tridsať nových ľudí, nie si veľká firma, maximálne do cca 150 zamestnancov. Potrebuješ už vyškolených pracovníkov, ktorí by ihneď zaujali pracovné miesto bez nutného dlhodobého procesu zaškolenia a mali by dostatočné pracovné návyky, nakoľko si kvôli napr. penalizácii nemôžeš dovoliť vysokú mieru fluktuácie.
Vieš mi povedať, ako by si docielil efektívny nábor pracovnej sily tak, aby si zamestnal iba našich občanov, ktorým dáš maximálne rovnaké
pracovné podmienky ako tvojim aktuálnym zamestnancom, aby sa ti nezrútil biznis model?
Nezabúdaj, že teraz je aktuálna miera nezamestnanosti v SR podľa Eurostatu (údaj zo septembra 2017) 7,2% a tvoja spoločnosť si nemôže dovoliť prísť o túto zákazku, inak hrozí, že v budúcnosti budeš možno musieť riešiť aj prepúšťanie tvojich aktuálnych zamestnancov.
Pokiaľ by sme však situáciu otočili naopak a podobnú rétoriku uplatnili na občanov SR, ktorí pracujú v zahraničí, vedel by si povedať, či by si aplikoval rovnaké tvrdenie aj na nich? Plánuješ niekedy pracovať v zahraničí? Ako by si reagoval na komentáre tohto typu v prípade, že by si sa aj ty sám ocitol v pozícii toho, kto pracuje v zahraničí?
Ivan Moravčík
