Čo je radikalizácia?
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vymedzuje radikalizáciu ako „proces získavania, osvojovania a narastajúcej akceptácie ideológie, ktorá je v rozpore s demokratickými princípmi a ich atribútmi, medzi ktoré patrí aj systém základných práv a slobôd pre všetkých občanov bez rozdielu.“
Radikalizáciou človek postupne mení svoje myslenie a správanie od konvenčného k agresívnemu, nepriateľskému, nenávistnému alebo protidemokratickému.
To znie ako definícia extrémizmu. Aký je rozdiel medzi radikalizáciou a extrémizmom?
Stručne: extrémizmus označuje nenávistné presvedčenie alebo konanie, kým radikalizácia opisuje proces, ktorým si človek takéto presvedčenie alebo správanie osvojuje. Radikalizáciu si môžeme predstaviť ako schodisko. Čím vyššie jednotlivec stúpa, tým viac podlieha nenávisti, agresii alebo nepriateľstvu voči skupinám ľudí či spoločnosti.
Na najvyššom „schodíku“ už zradikalizovaný jednotlivec môže využívať násilie na riešenie problémov, ktoré v dôsledku radikalizácie vníma skreslene. Takéto konanie považuje za legitímnu reakciu na ohrozenie, prejav hrdinstva alebo obetovanie sa pre iných. Príkladom je Anders Breivik, masový vrah z Nórska, ktorý bol presvedčený, že bojuje za správnu vec, a svoje činy dodnes neoľutoval.
Ako sa z radikálnych názorov môže stať extrémistické správanie?
Nie každý, kto má radikálne názory, automaticky koná nebezpečne. Mladý človek s radikálnejšími postojmi môže mať relevantné postrehy, energiu, nadšenie, intelekt a chuť angažovať sa. Pri vhodnom usmernení a podpore môže byť takýto potenciál pre spoločnosť prínosný. Radikálne názory sa totiž ešte pohybujú v hraniciach demokracie a rešpektu k ľudským právam.
Extrémistické názory sú už netolerantné. Odmietajú určitú skupinu ľudí, zjednodušujú svet na „dobrých“ a „zlých“ (resp. „my“ vs. „oni“) alebo otvorene podporujú autoritárske myšlienky. Extrémistickým správaním sa potom myšlienky premieňajú na činy. Môže ísť o útoky, vyhrážky, aktívne zapájanie sa do extrémistických skupín alebo šírenie propagandy v online priestore.
Ak sa napríklad dieťaťu alebo mladému človeku nedostane bezpečného priestoru, v ktorom by mohlo vyjadriť svoj hnev, frustráciu či otázky bez posudzovania, môže sa ľahšie priblížiť k hranici, kde sa názory menia na správanie. Faktom je, že každý terorista alebo násilný extrémista prešiel procesom radikalizácie a na jeho začiatku často násilie odmietal.