Čo znamená extrémizmus?
Extrémizmom rozumieme presvedčenie alebo správanie, ktoré odmieta demokratické hodnoty, rovnosť medzi ľuďmi a základné ľudské práva a slobody. Niektoré skupiny ľudí sú považované za menejcenné, nebezpečné alebo vinné za problémy spoločnosti. Takéto postoje sa môžu prejavovať nepriateľskými výrokmi, zosmiešňovaním, nenávisťou alebo dokonca ospravedlňovaním násilia. V slovenskom prostredí sa extrémistické názory najčastejšie obracajú proti Rómom, homosexuálom či ženám.
Extrémisti sú neonacisti …
Áno, ale nielen. Z minulosti poznáme aj tragické prípady terorizmu vychádzajúce z extrémne ľavicových ideológií, napríklad aktivity marxisticko-leninistických organizácií Červené brigády alebo Frakcia Červenej armády. V západnej Európe dnes patrí náboženský extrémizmus, najmä islamistický, medzi najvážnejšie formy extrémizmu. Na Slovensku však jednoznačne prevažuje pravicový extrémizmus, predovšetkým v podobe neonacizmu. Ľavicový, náboženský, etnický či ekologický extrémizmus je v slovenskom prostredí zastúpený výrazne menej.
Extrémizmus je dnes tematicky veľmi pestrý a často spája prvky rôznych ideológií, čo odborníci označujú ako hybridný extrémizmus. Jednotlivec si v procese radikalizácie môže podľa vlastných preferencií vyberať rôzne ideologické prvky. Môže napríklad nenávidieť moslimov a súčasne agresívne obhajovať práva zvierat.
Extrémista je teda násilník?
Extrémista nemusí nevyhnutne páchať fyzické násilie, nepriateľské myšlienky však šíri verbálne. V takom prípade hovoríme o verbálnom či postojovom extrémizme. Môže sa prejavovať vtipmi na účet iných, urážlivými statusmi, zľahčovaním násilia či obdivom k extrémistickým symbolom. Môže ospevovať agresiu alebo k nej podnecovať, čo môže mať oveľa zhubnejšie dôsledky. Extrémistom môže byť aj intelektuál, ktorý otvorene tvrdí, že demokracia nie je vhodný systém a treba ju zrušiť. Bezpečnostné zložky považujú za extrémistu aj človeka, ktorý schvaľuje násilie ako prostriedok na dosiahnutie politických alebo spoločenských cieľov, nech sú akokoľvek šľachetné či užitočné. Ak chce napríklad mladý človek chrániť prírodu tak, že vyzýva k bombovým útokom na fabriku znečisťujúcu ovzdušie, považujeme to za prejav extrémizmu.
Ako rozmýšľa extrémista?
Pre extrémistické myslenie je typické čiernobiele videnie sveta: niekto je „dobrý“, iný „zlý“. Prevláda rozdelenie na „my“ a „oni“ – napríklad Slováci voči Maďarom alebo Rómom, kresťania voči moslimom, heterosexuáli voči homosexuálom.
Mladý človek, ktorý sa s takýmto pohľadom stotožní, často hľadá jednoduché odpovede na zložité otázky: Kto je za čo zodpovedný? Kde je pravda? Kto je nepriateľ?
Za týmto myslením stojí často psychologická potreba cítiť sa istý, patriť do skupiny a mať pocit vlastného významu. Ak sa tieto potreby nenaplnia bežným spôsobom – napríklad cez rodinu, školu, kamarátov alebo zmysluplné aktivity – môže to zvýšiť sklon veriť radikálnym myšlienkam. Extrémistické myslenie je teda často aj snahou o kontrolu, jednoduché vysvetlenia a pocit istoty v chaotickom a zložitom svete.