Z rôznych nami realizovaných workshopov so žiakmi na Slovensku vyplynulo, že mladí ľudia preferujú jednoduché vysvetlenia a rázne riešenia komplexných problémov. Väčšinou je to dôsledkom ich čiernobieleho videnia sveta, netrpezlivosti či mladíckej výbojnosti. Na ich postoje a správanie vplýva tiež všeobecná nedôvera voči inštitúciám, ktoré sa riešením spoločenských problémov zaoberajú.
Pre mládež sú tak atraktívne také prejavy a navrhované riešenia, ktoré sľubujú zásadnú a okamžitú zmenu. To je však zväčša v rozpore s reálnym obsahom a implementáciou oficiálnych vládnych politík, vytvárané na princípoch ústavnosti a demokracie. Žiaci si však prípadné negatívne dôsledky jednoduchých a radikálnych opatrení, resp. ich nesúlad s ľudskými právami často neuvedomujú.
Mládež a radikálne, resp. extrémistické skupiny
Radikálne, resp. extrémistické skupiny ponúkajú mládeži nielen jednoduché, radikálne a definitívne riešenia ich nespokojnosti, ale tiež pocit spolupatričnosti a istoty (Smolík 2020). Mladý človek je zasa pre skupinu atraktívny, pretože má dostatok voľného času, aktivistickú povahu, nedostatok životných skúsenosti a prirodzený vzdor či odpor k zaužívanému poriadku a autoritám. Odborníci tiež ako príčinu radikalizácie mladých ľudí uvádzajú negatívnu skúsenosť so sociálnym vylúčením, rigidný štýl výchovy, individuálne akceptovanie násilia, frustráciu zo spoločenského statusu v reakcii na konzumný životný štýl, a. i. (Smolík 2020).
Zmeny prejavov a správania zradikalizovaných jedincov v období dospievania
Zmenami prejavov a správania radikalizujúceho sa jednotlivca sa podrobne zaoberáme v publikácii Rozpoznávanie nenávistných a extrémistických prejavov v školskom prostredí. Vegrichtová (2019) tieto varovné signály nazýva indikátormi radikalizácie. Je ťažké ich generalizovať, pretože často ide o jedinečné príbehy ľudí so špecifickou osobnosťou a postavením v sociálnej štruktúre (Vegrichtová 2019).
Len pripomíname, že žiaci posledných ročníkov základných škôl a žiaci stredných škôl prechádzajú špecifickým vývojovým obdobím. Po turbulentnom období biologického zrenia (puberty), začína približne od 15. roka života obdobie adolescencie. Okrem fyziologických zmien mladý človek podstupuje zmeny aj v oblasti formovania identity a vzťahov s rovesníkmi či dospelými. Prechádza morálnym vývojom, resp. formovaním mravných zásad. Tie by mali jedinca posunúť ku konformnému spoločenskému správaniu a zamedziť tak prípadnej radikalizácii. Na druhej strane však dospievanie sprevádzajú aj negatívne javy. Adolescent môže prejavovať silnejší vzdor k autoritám, osvojovať si konšpiračné teórie alebo preberať stereotypy, postoje či názory referenčnej (napr. extrémistickej) skupiny. Objavuje sa tiež agresívne či antisociálne správanie voči príslušníkom etnických či sexuálnych menšín alebo politickým oponentom (porovn. Smolík 2020).
Rozpoznávanie extrémistických a nenávistných prejavov mládeže
Ako sme však naznačili vyššie, každý príbeh žiaka je jedinečný, a tak treba posudzovať aj jeho prejavy a prípadnú radikalizáciu. Ak študent prejavuje latentný odpor k menšinám, ešte to neznamená, že prechováva sympatie k extrémistickej ideológií alebo sa dokonca zúčastňuje aktivít namierených proti príslušníkom menšín. Niekedy totiž môže byť antisociálne správanie len nezrelým prejavom bez hlbšieho a úprimného záujmu o extrémistické myšlienky. Často nás na prvý pohľad môže zmýliť aj vzhľad, oblečenie či sociálne a rodinné prostredie žiaka. Presná šablóna na radikála či extrémistu totiž neexistuje.
Nesprávna identifikácia môže viesť k prehliadnutiu extrémistických prejavov študenta. Naopak, rovnako nesprávne je postihovať prejavy, ktoré sú síce kritické a radikálne, avšak v stále v medziach demokracie. Cieľom našich snáh by malo byť využiť potenciál žiaka k aktivite v rámci demokratického systému. Je tak vyššia pravdepodobnosť, že nebude hľadať sebarealizáciu v extrémistickom prostredí.
Ako teda postupovať? Najdôležitejšie je skúmať prejavy žiaka detailnejšie a dlhodobejšie. Musíme si všímať zmeny správania (vzhľad, obliekanie, počúvanie hudby, vzťahy s kamarátmi), ale tiež schopnosť žiaka diskutovať, kriticky myslieť či upravovať svoj pohľad na problematiku. Viac informácii k problematike sa nachádza v publikácii Rozpoznávanie nenávistných a extrémistických prejavov v prostredí mládeže.
