Špecifiká výučby predmetu občianska výchova

Proces výučby občianskej výchovy nemožno paušalizovať iba na výučbu, ktorá je prísne odvodená z obsahu vzdelávania v jednotlivých tematických celkoch. Je nutné, aby sa hodiny občianskej výchovy prispôsobili skutočným potrebám jednotlivých žiakov danej triedy či školy a v závislosti od toho, z akého rodinného, sociálneho, ekonomického a intelektuálneho prostredia jej žiaci pochádzajú.

Nakoľko sa v rámci OECD SR umiestnila na 29. mieste z 32 krajín v regionálnych rozdieloch v ukazovateľoch príjmu a na 21. mieste z rovnakého počtu krajín v oblasti ne/zamestnanosti, mala by sa výučba občianskej výchovy prispôsobiť lokalite, v ktorej má SŠ svoje sídlo a rovnako tak aj skladbe obyvateľstva daného regiónu. Všeobecnú, resp. základnú úroveň vedomostí z občianskej výchovy by mala, samozrejme, každá stredná škola od svojich žiakov vyžadovať, no je mimoriadne dôležité venovať sa i miestnym, neraz špecifickým problémom, ktoré plynú zo skladby obyvateľstva alebo ekonomickej sily daného regiónu.

Nemožno však ignorovať ani existenciu sociálnych sietí a rôznych organizácií, ktoré majú na formovanie názorov u mladých ľudí výrazný
vplyv. Spôsob, akým tieto informačné kanály pristupujú k oslovovaniu cieľovej skupiny, manipuláciou predkladaných informácií a následne ich šíreniu medzi jej jednotlivcami, sa nedá porovnať s archaickým spôsobom vzdelávania prostredníctvom napĺňania litery učebných osnov v kamennej budove. Ich sila spočíva najmä v rýchlosti, akčnosti a k ponuke zdanlivo (pre nezainteresovaného laika skutočne) vysoko efektívneho riešenia.

Debaty

Za najvhodnejšiu metódu, prostredníctvom ktorej môžeme docieliť u žiakov nielen schopnosť získať poznatky, ale ich aj kriticky hodnotiť
a následne adekvátne použiť, považujeme debatu. Realizácia debaty však vyžaduje vyššie nároky na organizáciu a prípravu. Napríklad, je nevyhnutné, aby sa výber žiakov, ktorí budú medzi debatujúcimi zvolil tak, aby sa predchádzalo situáciám, v ktorých by žiaci sami rozhodovali o tom, kto s kým bude v skupine a proti komu budú debatovať. Zabráni sa tak vzniku takých skupín, ktoré by mohli výrazne dominantným až agresívnym spôsobom viesť debatu a nevhodne tak vplývať na zvyšných spolužiakov v triede aj mimo vyučovaciu hodinu, v ktorej sa daná aktivita realizuje.

Za najobjektívnejší spôsob výberu skupín považujeme náhodný výber, ktorý bude aj ľahko kontrolovateľný samotnými žiakmi. Keďže nie vždy je možné, aby bol žiak prítomný na hodine, či už zo zdravotných, osobných, reprezentačných alebo iných dôvodov, je vhodné, aby sa výber uskutočnil nanajvýš týždeň pred termínom debaty. Výrazne sa tak eliminuje riziko, že bude počet účastníkov debaty nižší, ako prípustný model 2:2, nakoľko pod túto hranicu by už bol jeden tím (zástupca tímu by bol vlastne iba jeden žiak) evidentne hendikepovaný a debata by tak strácala svoje opodstatnenie.

Dĺžka debaty vrátane úvodu, ktorý by spočíval v predstavení témy, by nemala trvať menej ako 25 minút. Každý jeden účastník debaty, by mal
mať na začiatku k dispozícii minimálne 3 minúty, v ktorých by zhrnul svoje argumenty a podložil ich aj (pokiaľ nimi bude disponovať) obrazovým, zvukovým alebo textovým materiálom. Po predstavení témy by mal pedagóg, resp. odborný zamestnanec rozhodnúť na základe náhodného výberu (napr. hod kockou,…), ktorá skupina by mala začať prezentovať svoj pohľad na danú problematiku ako prvá. Následná diskusia by mala začať až po tom, ako skončí s prezentáciou posledný žiak skupiny, ktorá začala ako druhá v poradí.

Úloha pedagóga

Počas debaty je len na pedagógovi resp. odbornom zamestnancovi, ako sa zhostí úlohy moderátora. Pedagóg, resp. odborný zamestnanec môže:

  • aktívne zasahovať do debaty tým, že bude striktne určovať poradie debatujúcich,
  • zostať v pozícii pozorovateľa,
  • vkladať do debaty svoje osobné postrehy a podnety, aby sa debata, pokiaľ viazne, rozprúdila,
  • vtiahnuť do debaty kontroverzné námety, poznatky tak, aby sa dynamika debaty zrýchlila,
  • nechať zasiahnuť do debaty aj spolužiakov debatujúcich žiakov,
  • zadať debatujúcim otázky, ktoré vyplývajú z návrhov riešení, ktoré prezentujú žiaci,
  • upriamiť pozornosť na negatívne dôsledky plynúce z návrhov predkladaných riešení,
  • zamerať sa na analýzu jednotlivých riešení na podklade poznámok vypracovaných počas debaty po tom, ako sa debata ukončí
    a prezentovať pomocou nich komplexný záver pre jednu i druhú skupinu

Je však mimoriadne dôležité, aby moderátor v prípade otvorenia kontroverznej témy počas debaty zabezpečil, aby bola táto téma vhodne ukončená. Musí dbať na časový harmonogram určený na debatu, aby ju neprerušilo zvonenie na prestávku či iná, predvídateľná udalosť. Rovnako tak je vhodné, aby sa po ukončení debaty mohli vyjadriť aj tí žiaci, ktorí boli v pozícii pozorovateľov a dať im priestor na pripomienky, kritiku či alternatívne návrhy riešení situácií, ktoré boli predmetom debaty a nezazneli v nej. Pedagóg by mal následne usmerniť debatu tak, aby v závere vyučovacej hodiny zazneli tie najvhodnejšie návrhy riešení jednotlivých situácií a upriamiť pozornosť
na negatíva tých návrhov a opatrení, ktoré majú zjavne extrémistický kontext a ich realizácia by bola naviazaná na diskrimináciu, použitie násilia a potlačenie ľudských práv a slobôd.

Hodnotenie jednotlivých účastníkov debaty by malo byť objektívne a vopred jasne definované. Žiaci by mali už pri zadávaní tém vedieť, na základe čoho budú hodnotení.

Ivan Moračík

Mohlo by Vás zaujímať

Ľutujeme, v tejto kategórií sa nenachádza žiaden článok